Ján Šimko a kol.: Pamäť Bratislavy I.: Petržalské príbehy (prerušenie)
Petržalské príbehy sú prvým dielom zamýšľanej divadelnej trilógie, inšpirovanej historicky a ľudsky podnetnými časopriestormi Bratislavy. Režisér Ján Šimko so svojím tímom vytvoril dokumentárne divadlo, ktoré vychádza zo skutočných príbehov obyvateľov Petržalky: tých, čo zažili ešte pôvodnú Petržalku i tých, ktorí sa prisťahovali do anonymných „králikární“ (ako sa pejoratívne označovali paneláky) a museli si k tomuto miestu vytvoriť vzťah. Je to generačná i historická výpoveď o mieste, ktoré stratilo svoju pamäť.
Petržalka je najväčším stredoeurópskym sídliskom so 110 000 obyvateľmi, postaveným v čase tvrdej normalizácie v 70. rokoch 20. storočia. Historicky je to miesto, kde pôvodne stála dedina s 20 000 obyvateľmi, položená na úrodnej pôde uprostred lužných lesov dunajských ramien, kde sa pestovali tie najchutnejšie marhule v celej republike.
Kedysi, za Rakúsko-Uhorska, sa volala Engerau (nemecky) a Ligetfalu (maďarsky) a až do jej zbúrania v prospech hromadnej panelovej výstavby v 70. – 80. rokoch 20. storočia bola pre mešťanov príjemným, oddychovým predmestím Bratislavy. Počas druhej svetovej vojny ju pripojili k nacistickému Nemecku a nachádzal sa tu zberný tábor pre Židov a Rómov, ktorých odtiaľto ďalej transportovali do koncentračných táborov. Po vojne došlo zasa k vysídľovaniu Maďarov a keď sa komunisti rozhodli postaviť tu obrovské sídlisko, museli odísť všetci pôvodní obyvatelia – ich domy boli zbúrané
Dokumentárne divadlo Petržalské príbehy pracuje s reálnymi príbehmi obyvateľov Petržalky, tých, čo zažili ešte pôvodnú Petržalku i tých, ktorí sa prisťahovali do anonymných „králikární“ (ako sa pejoratívne označovali paneláky) a museli si k tomuto miestu vytvoriť vzťah. Je to generačná i historická výpoveď o mieste, ktoré stratilo svoju pamäť.
„V Petržalke sa nedá len tak túlať, musíš mať nejaký cieľ, inak ťa to ubije. Sídlisko ťa naučí mať systém."
(Peťo, 22 rokov)
„Tu dieťa neuchránite; iba ak ho zamknete doma. Iba ak ho vozíte do školy a na krúžky a tak stále dokola. Ja som tak žila dva roky, skoro som sa zbláznila. Pozerali sme sa z okna a videli som domy, domy, domy. Môj syn nechodieval von."
(Andrea, 36 rokov)
„Domov je niečo výsostné pre mňa. Môj domov, môj hrad , môj kostol, moje všetko. Moja Petržalka."
(Agáta, 56 rokov)
divadlo Štúdia 12
v spolupráci s OZ Vlna a OZ Tucet
Réžia: Ján Šimko
Dramaturgia:Zuzana Ferenczová a Martina Vannayová
Scéna a kostýmy: Jerguš Opršal
Hudba: Pavol Plevčík a Andrej Hruška
Produkcia: Katarína Križanovičová
Účinkujú: Marian Balážik, Ľubomír Bukový, Petra Fornayová, Juraj Igonda, Pavol Plevčík / Pavel Graus, Henrietta Rab / Slávka Daubnerová
Premiéra: 13. 3. 2008
Realizované s podporou Ministerstva kultúry SR
Trvanie: 1h25'